Dividenda

Dlhopis je dlhový cenný papier, prostredníctvom ktorého si emitent (napríklad štát, banka alebo firma) požičiava peniaze od investorov. Kto kúpi dlhopis, v podstate požičiava svoje prostriedky emitentovi, a to na vopred stanovené obdobie a za dohodnutých podmienok. Investor za to pravidelne dostáva úrokový výnos, tzv. kupón, a po uplynutí doby splatnosti mu emitent vyplatí späť nominálnu hodnotu dlhopisu. 

Dlhopisy, ktoré vydávajú súkromné spoločnosti, sa označujú ako korporátne dlhopisy (prípadne podnikové dlhopisy) a slúžia firmám na financovanie prevádzky, investícií či expanzie. Popri nich existujú aj štátne dlhopisy, komunálne dlhopisy alebo bankové dlhopisy, pričom sa líšia najmä emitentom, mierou rizika a výškou úrokovej sadzby. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššie je vnímané kreditné riziko emitenta, tým vyšší výnos musí investorom ponúknuť (buď vyšším kupónom pri novej emisii, alebo nižšou trhovou cenou už existujúceho dlhopisu). 

Investície do dlhopisov patria medzi obľúbený spôsob, ako si vybudovať stabilnejšiu časť investičného portfólia. V porovnaní s akciami bývajú dlhopisy zvyčajne menej volatilné, no ich výnos je zase spravidla nižší. Dôležitými pojmami, ktoré s dlhopismi súvisia, sú napríklad výnos do splatnosti (YTM), úrokové riziko alebo kreditné riziko, ktoré investorom pomáhajú lepšie posúdiť, či daný dlhopis zodpovedá ich investičným cieľom a tolerancii k riziku.

Dôchodkový fond je nástroj dlhodobého sporenia na dôchodok. Ľudia do neho pravidelne odkladajú časť svojich prostriedkov, ktoré sa v čase zhodnocujú a majú slúžiť ako doplnok k štátnemu dôchodku.

Na Slovensku sú dôchodkové fondy súčasťou druhého a tretieho dôchodkového piliera. V druhom pilieri ich spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), ktoré ponúkajú rôzne typy fondov – napríklad dlhopisové, zmiešané alebo indexové – s odlišnou investičnou stratégiou a mierou rizika. Tretí pilier predstavuje doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS). Ide o dobrovoľnú formu sporenia, do ktorej môže prispievať nielen sporiteľ, ale často aj jeho zamestnávateľ.

Medzi hlavné výhody dôchodkového sporenia patrí možnosť zhodnocovať úspory počas dlhého obdobia, príspevky zamestnávateľa v treťom pilieri a za splnenia zákonných podmienok aj daňové zvýhodnenie. Na druhej strane ide o dlhodobý produkt s obmedzenou likviditou, keďže prostriedky sú určené predovšetkým na financovanie obdobia dôchodku.

Popri dôchodkovom sporení môžu Slováci využiť aj dlhodobý investičný produkt (DIP), ktorý umožňuje investovať na dlhodobé ciele vrátane dôchodku a pri splnení zákonných podmienok ponúka daňové zvýhodnenie. Na rozdiel od druhého a tretieho piliera poskytuje väčšiu flexibilitu pri výbere investičnej stratégie. V rámci skupiny WOOD & Company je táto možnosť dostupná napríklad prostredníctvom Portu.

Due diligence je proces dôkladného overovania a hodnotenia informácií pred vykonaním dôležitého rozhodnutia, ako je nákup spoločnosti, investícia alebo uzavretie zmluvy. Cieľom due diligence je identifikovať možné riziká, nesúlad a ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie. Tento proces zvyčajne zahŕňa analýzu finančných správ, právnych dokumentov, operatívnych procesov a iných relevantných aspektov, aby sa zabezpečila transparentnosť a minimalizovali potenciálne problémy. Proces due diligence je bežne v praxi využívaný najmä finančnými a investičnými či právnymi a poradenskými spoločnosťami.

Earn-out schéma je dohodnutý mechanizmus v rámci fúzie alebo akvizície, kde predajca dostáva dodatočnú platbu na základe budúceho výkonu alebo výsledkov nadobudnutej spoločnosti. Tieto platby sa často viažu na dosiahnutie konkrétnych finančných alebo operatívnych cieľov počas určitého obdobia po uzatvorení transakcie. Earn-out schéma slúži na vyváženie rizika medzi predávajúcim a kupujúcim, a tiež motivuje predávajúceho, aby pokračoval v úspešnom vedení firmy po akvizícii.

EBIT (Earnings Before Interest and Taxes) je finančný ukazovateľ, ktorý vyjadruje zisk spoločnosti pred odpočítaním úrokov a daní. Ukazovateľ EBIT sa označuje aj ako prevádzkový zisk, keďže zobrazuje, koľko firma zarobí čisto zo svojej hlavnej podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na to, ako je financovaná (pomerom vlastného a cudzieho kapitálu) alebo akej daňovej sadzbe podlieha. Vďaka tomu je EBIT užitočný najmä pri porovnávaní prevádzkovej výkonnosti firiem, ktoré majú odlišnú kapitálovú štruktúru alebo pôsobia v rôznych daňových jurisdikciách. 

Výpočet EBIT vychádza z tržieb spoločnosti, od ktorých sa odpočítajú prevádzkové náklady, ako sú náklady na predaný tovar, mzdy, réžia a odpisy. Výsledkom je zisk z prevádzkovej činnosti firmy ešte predtým, než sa zohľadnia úrokové náklady spojené s dlhom alebo daňová povinnosť. Alternatívne sa dá EBIT vypočítať aj spätne, a to tak, že sa k čistému zisku spoločnosti pripočítajú zaplatené úroky a dane. 

EBIT vs. EBITDA patrí medzi najčastejšie porovnávané ukazovatele pri analýze spoločností. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že EBITDA navyše k EBIT pripočítava aj odpisy a amortizáciu, čím ešte lepšie zobrazuje čisto prevádzkovú hotovostnú výkonnosť firmy bez vplyvu účtovných postupov súvisiacich s investičným majetkom. Kým EBITDA sa preto často využíva pri porovnávaní firiem s rozdielnou štruktúrou dlhodobého majetku, EBIT zase lepšie zohľadňuje aj náklady spojené s opotrebovaním a obnovou tohto majetku, keďže odpisy v ňom zostávajú zahrnuté. 

EBIT marža je doplnkový ukazovateľ, ktorý vyjadruje EBIT ako percento z celkových tržieb spoločnosti. Ukazuje teda, akú časť z každého eura tržieb si firma dokáže ponechať ako prevádzkový zisk pred úrokmi a daňami. Vyššia EBIT marža zvyčajne naznačuje efektívnejšie riadenie nákladov a silnejšiu konkurenčnú pozíciu firmy, zatiaľ čo klesajúca EBIT marža môže signalizovať rastúce náklady alebo tlak na ceny zo strany konkurencie. Investori a analytici preto EBIT aj EBIT maržu bežne používajú ako súčasť širšieho hodnotenia finančného zdravia a prevádzkovej efektivity spoločnosti.