Manažér fondu

MBO (Management Buyout) je proces, pri ktorom súčasní manažéri spoločnosti získajú kontrolný podiel alebo úplne odkúpia spoločnosť, v ktorej pracujú. Tento proces umožňuje manažérom prevziať vlastníctvo a kontrolu nad spoločnosťou, často za účelom zefektívnenia jej operácií, zvýšenia hodnoty alebo zachovania strategickej nezávislosti. MBO sa často financuje kombináciou vlastného kapitálu manažérov a externého financovania, ako sú bankové úvery alebo investície od venture capital investorov.

NAV (Net Asset Value) je hodnota aktív fondu alebo spoločnosti po odpočítaní záväzkov. V prípade investičných fondov predstavuje NAV celkovú hodnotu všetkých investícií fondu, vrátane akcií, dlhopisov a iných aktív, minus všetky dlhy a záväzky fondu. NAV sa zvyčajne vypočíta na konci obchodného dňa a zdieľa sa s investormi ako referenčný bod pre hodnotu ich investícií. Pri podielových fondoch je NAV často použitý na stanovenie ceny podielu fondu.

NOI (Net Operating Income) je ukazovateľ, ktorý meria čistý prevádzkový príjem nehnuteľnosti alebo investičného portfólia pred zohľadnením úrokov, daní, odpisov a amortizácie. Vypočíta sa ako rozdiel medzi celkovými príjmami z nehnuteľnosti (napr. nájomné) a prevádzkovými nákladmi (napr. údržba, správa). NOI poskytuje prehľad o rentabilite a efektívnosti prevádzkovania nehnuteľnosti a je dôležitým ukazovateľom pri hodnotení jej investičnej výkonnosti.

Nominálna hodnota, nazývaná aj menovitá hodnota, je pôvodná hodnota cenného papiera uvedená priamo na ňom alebo v jeho emisných podmienkach, ktorá sa nemení bez ohľadu na to, ako sa cenný papier neskôr obchoduje na trhu. Používa sa najmä pri akciách a dlhopisoch, no jej význam sa pri oboch typoch cenných papierov mierne líši. 

Nominálna hodnota akcie predstavuje podiel, ktorý daná akcia predstavuje na základnom imaní spoločnosti, a slúži skôr na účtovné a právne účely než na určenie jej skutočnej trhovej ceny. Nominálna hodnota dlhopisu má naopak praktickejší význam – ide o sumu, ktorú emitent investorovi vyplatí späť pri splatnosti dlhopisu, a zároveň slúži ako základ na výpočet kupónu, teda pravidelnej úrokovej platby. 

Porovnanie nominálnej a trhovej hodnoty je dôležité najmä pri dlhopisoch, keďže ich trhová cena sa počas doby držania môže od nominálnej hodnoty odchyľovať – rastie alebo klesá napríklad v závislosti od zmien úrokových sadzieb na trhu. Ak sa dlhopis obchoduje pod nominálnou hodnotou, hovoríme, že sa obchoduje s diskontom, ak nad ňou, obchoduje sa s prémiou. Bez ohľadu na aktuálnu trhovú cenu však emitent pri splatnosti vždy vyplatí presne nominálnu hodnotu dlhopisu.

Opcie sú finančné deriváty, ktoré dávajú svojmu držiteľovi právo – ale nie povinnosť – kúpiť alebo predať určité akcie alebo iné aktívum za vopred dohodnutú cenu, a to do stanoveného dátumu. Pri opciách európskeho typu možno právo uplatniť len v deň vypršania, pri opciách amerického typu kedykoľvek do tohto dátumu. Práve v tom je hlavný rozdiel oproti iným derivátom, ako sú napríklad futures kontrakty – tam musia obe strany obchod dodržať, kým pri opciách sa držiteľ môže slobodne rozhodnúť, či svoje právo využije, alebo nie. Investori opcie využívajú buď na špekuláciu, teda snahu zarobiť na očakávanom pohybe ceny, alebo na hedging, teda zabezpečenie svojich existujúcich investícií proti nečakaným výkyvom. 

Existujú dva základné typy opcií – call opcia a put opcia. Call opciu si investor kúpi vtedy, keď očakáva, že cena daného aktíva porastie – opcia mu totiž dáva právo kúpiť ho neskôr za vopred dohodnutú realizačnú cenu, ktorá sa preňho stane výhodnou, ak trhová cena aktíva stúpne nad ňu. Put opcia funguje presne naopak: dáva investorovi právo predať aktívum za dohodnutú cenu, a preto sa hodí vtedy, keď očakáva pokles ceny, alebo si chce jednoducho poistiť svoje portfólio pred stratou. 

Za toto právo platí kupujúci opcie predávajúcemu tzv. opčnú prémiu – v podstate ide o cenu, ktorú si investor musí zaplatiť za možnosť neskôr sa rozhodnúť, či opciu využije. Výška tejto prémie závisí najmä od toho, ako je aktuálna cena aktíva vzdialená od dohodnutej ceny, koľko času ešte do vypršania opcie ostáva, a od toho, akú volatilitu dané aktívum vykazuje, teda ako veľmi jeho cena v čase kolíše. Veľkou výhodou pre kupujúceho opcie je, že jeho maximálna možná strata je vždy len vo výške zaplatenej prémie – nemôže teda prísť o viac, aj keby sa trh vyvinul úplne opačne, než čakal. 

Naopak, ten, kto opciu predáva (tzv. vypisovateľ opcie), môže pri nepriaznivom vývoji trhu prísť o výrazne viac, teoreticky aj o neobmedzenú sumu. Práve preto sú opcie považované za pokročilejší investičný nástroj a bežne ich využívajú skôr skúsenejší investori, inštitucionálni investori alebo profesionálni správcovia portfólia, ktorí prostredníctvom nich riadia riziko alebo sa snažia zvýšiť výnos svojej investičnej stratégie.